História obce

Prastará osada Jovka, neskôr pomenovaná Jovka - Kostolná, a Malá Jovka boli dve veľmi významné a z historického pohľadu zaujímavé predchodkyne Novej Vsi nad Žitavou. Podobne i susedné obce Slepčany a Tajná mali svoje blízko ležiace osady Veľké Slepčany, Malé Slepčany - majer Mikova Ves, Malá a Veľká Tajná, Tajná - Šiarovce. Obec s prívlastkom Veľká mala v tých časoch sotva 10 domov. Po starých obydliach z hliny a dreva sa stopy nezachovali. Kameň zo základov využívali pri zakladaní nových stavieb. Našli sa však kultúrne jamy s množstvom črepín, nástrojov i niekoľko kusov nepoškodených nádob. Staré sídlisko s kostolom a cintorínom pod Jovkou zďaleka ešte nevydalo svedectvo o živote a práci jej obyvateľov.

Prvý písomne doložený archeologický prieskum v obci Nová Ves nad Žitavou odborníci uskutočnili v júni 1938. Pracovníci Čs. štátneho archeologického ústavu v Prahe našli nádoby, keramické a kostené predmety. Časť bohatého nálezu uložili do Slovenského národného múzea v Martine. Praveké sídlisko patrilo aj ľudu kultúry s kanelovanou keramikou (5000 rokov pred Kristom). Tieto predmety patrili medzi najstaršie. V polohe Jovka našli archeológovia črepy z 10. až 13. storočia. Doba kamenná - ludanická kultúra je zastúpená nálezom kostrových hrobov. Na miestach nálezu sa pravdepodobne nachádzali sídliská prastarej Jovky a Malej Jovky. V lokalite Štrkovicsko, na ľavom brehu rieky, bolo potvrdené staré sídlisko. Výskum potvrdil skutočnosť, že v týchto miestach sídlil ľud neskorej kamennej doby a kultúry s kanelovanou keramikou. Hustejšie osídlenie povodia Žitavy i ďalších slovenských riek dokladujú nálezy z obdobia mladšej kamennej doby. Kultúra s lineárnou keramikou i želiezovská skupina sú zastúpené v okolí Novej Vsi nad Žitavou a Slepčian.

Prvá písomná zmienka o prastarej Jovke pochádza z roku 1229. Nová Ves nad Žitavou sa prvýkrát spomína v zachovanej listine z roku 1355. Zo staršieho obdobia sa zachovalo málo listín. Písomnosti nadobudli väčší význam až v neskoršom období. Zmienka o obci v listine neznamená, že obec nejestvovala dávno predtým. Niektoré pomenovania obce v histórii Jovky, Malej Jovky a Novej Vsi nad Žitavou.

1229 Jovka, terra Jovka
1293 Ioka
1308 Malá Jovka
1332 de Joca (Jovka - Kostolná)
1344 Iovka
1389 Jow
1499 Kiss Jóka
1601 Jovka, Malá Jovka
1355 Wyfalu
1556 Wyffalw
1732 Nova Wes
1773 Nowejsa, Zsitva uj falu
1808 Kisfalud, Zsitvaújfalu
1821 Nowejsa
1863 Zsitvaújfalu
1913 – 1913 Žitavská Nová Ves 1913
1927 Nová Ves nad Žitavou

Osadu Jovka v listine z roku 1332 pomenovali Jovka - Kostolná. Poukazuje to na významné postavenie historickej osady, v ktorej stál kostol. Románsky kostolík, neskôr prestavaný do gotického slohu. Úrodný a požehnaný kraj pod Zoborom si veľa vytrpel v rokoch 1241 - 1242, kedy k nám prišli tatarské hordy. O Jovke sa zachovalo do dnešných čias niekoľko listín, v ktorých sa spomínajú dokonca aj mená požitavských obyvateľov. V roku 1332 sa v zachovanej listine spomína gotický kostol zasvätený sv. Tomášovi. Doložená je fara a cintorín okolo kostola. Obec, ktorá mala kostol a faru, sa stala pre široké okolie centrom náboženského života a hospodárskym strediskom. Názov historickej osady Jovka vznikol v storočiach ríše našich predkov. Zaniknuté obce Jovka - Kostolná a Malá Jovka zanechali ústnym podaním svoje názvy kopcu Jovka (213 m n. m.). Jovka - polia, háje a vinohrady a časť Kostolná. Obyvatelia susednej obce Nevidzany pri hranici chotára používajú názov Pod Jovkou.

           

           

           

Nová obec na protiľahlom pravom brehu Žitavy, neďaleko Jovky, sa pravdepodobne začala rozvíjať až po tatárskom plienení. Hospodárska usadlosť Malá Jovka patrila do chotára pomaly sa vzmáhajúcej novej osady. Jovka striedala vlastníkov od opátstva v Hronskom Beňadiku, cez Forgáčovcov z hradu Jelenec až po pánov z Topoľčianok. Najstarším známym majiteľom bol komes Ivanka. V daňovom súpise je poznačené, že obec Nova Villa patrí Forgáčovcom. V roku 1386 sa spomína v obci mýto. Mýtna stanica stála na hranici Tekovskej a Nitrianskej župy pri potoku Drevenica. Hraničná čiara Tekovskej župy, do ktorej patrila Jovka aj Nová Ves nad Žitavou, prechádzala stredom spomenutého potoka a pokračovala na juh korytom Žitavy. Novú Ves nad Žitavou pomenovali naši predkovia staroslovenským názvom ves.

V 14. a 15. storočí patrili Matúšovi Čákovi z Trenčína a dostali sa do držby kráľa. Koncom 15. storočia spolu s niektorými okolitými obcami patrili svätobeňadickému kláštoru. V 16. a 17. storočí patrila Jovka pánom z Topoľčianok. Stopäťdesiat rokov tureckých plienení počas ich panstva znamenalo pre ľudí veľa utrpenia. Nová Ves nad Žitavou patrila od roku 1732 grófovi Paluškovi zo Zlatých Moraviec. V 18. a 19. storočí prichádzali do dediny nové šľachtické rodiny. Postavili si honosné kaštiele, okolo ktorých vysadili parky a zriadili majere. V Novej Vsi nad Žitavou sa do súčasnosti zachovali tri kaštiele. V roku 1732 mala Nová Ves nad Žitavou iba 375 obyvateľov. O sto rokov neskôr počítala 98 domova 667 ľudí. V rokoch 1830 - 1831 vypukla aj na Požitaví cholerová epidémia. Na prístupových cestách k obci postavili stráže. Opätovné šírenie cholery nastalo v období rokov 1865 - 1866. Proti zemepánom začali rebélie, ktoré potlačili ozbrojení vojaci.

Po morových a cholerových epidémiách domáca šľachta povolala na opustené hospodárstva rodiny z rôznych častí krajiny. Novoveské šľachtické rodiny potrebovali novousadíkov. Postavili honosné kaštiele a založili parky, ktoré vysadili exotickými stromami a kríkmi. Poštový úrad slúžil obci od roku 1886, notársky úrad od roku 1841. V prvej polovici 19. storočia existovala v obci elementárna škola. Notár a súčasne učiteľ prijímal školákov vo svojom byte, ktorý nevyhovoval väčšiemu počtu žiakov najmä v zimných mesiacoch. V rokoch 1883 - 1895 pôsobila v obci dvojročná nižšia roľnícka škola. Železničnú trať odovzdali do prevádzky v septembri 1894. Železnica oddelila kostol na kopci od centrálnej širokej ulice. Dočasné pracovné miesta získala dedinská chudoba pri výstavbe trate a prístupovej cesty vedľa železnice. Nové strádania občanov a ich rodín nastali v roku 1914, kedy vyhlásili všeobecnú mobilizáciu. Na ruinách starého systému vládnutia monarchie vznikla Česko - slovenská republika. Po roku 1918 Slováci a Česi vytvorili spoločný štát. Centralistický unitárny štát nepriniesol pre Slovákov kultúrny a hospodársky rozvoj. Určité napredovanie prinieslo iba školstvo a odstraňovanie zastaraných foriem obrábania pôdy. V decembri 1920 vypukol štrajk robobníkov vo Vrábeľskom okrese. Roľníci z Novej Vsi nad Žitavou a iných obcí prichádzali na vozoch štrajkovať do Vrábeľ. V rokoch 1921, 1928 a 1923 pokračovali ďalšie štrajkové pochody proti biede a nezamestnanosti.

Južnoslovenské elektrárne so sídlom v Komárne žiadali o stavebné povolenie pre stavbu elektrických prípojok, transformačných staníc a miestnych sietí v obci Nová Ves nad Žitavou a v ďalších šiestich obciach. Miestne šetrenie žiadosti naplánovali na deň 27. máj 1931. Viedenským diktátom v novembri 1938 patrila obec Nová Ves nad Žitavou do maďarskej okupačnej zóny. Po úprave dočasných hraníc ju dňa 14. marca 1939 vrátili do územia Slovenského štátu. Maďarskí žandári museli opustiť strážnicu medzi Slepčanmi a Novou Vsou nad Žitavou. Vypukla svetová vojna a občania sa zúčastnili bojových operácií na západnom a východnom fronte i v domácom odboji. Po skončení II. svetovej vojny začalo nové obdobie s novými medzinárodne - politickými pomermi a s novým režimom v štáte, ktoré prežívala súčasná generácia.

Po skončení 2. svetovej vojny sa život pomaly dostával do koľají a spoločnosť pod politický vplyv Sovietskeho zväzu. Nová výstavba v obci a materiálne napredovanie zaostávalo za vyspelými krajinami Európy, i keď sa z pohľadu občana zdalo ako veľké napredovanie oproti rokom prvej polovice 20. storočia. Socialistická ideológia potláčala kresťanské hodnoty minulosti a zmrazila duchovné aktivity občanov. Zrušila cirkevné školstvo a od roku 1950 zaviedla povinné civilné sobáše. Rodiny, ktoré prinútila nezamestnanosť za 1. československej republiky odísť do Francúzska za prácou, postavili rodinné domy vedľa cesty. Po navezení zeminy v roku 1949 dostala pevný kamenný povrch z dovozenej drte. Nazvali ju Francúzskou ulicou. Kostolná a Hlavná ulica mala kanalizáciu. Obrubníky vedľa ciest osadili v roku 1952. Nový asfaltový povrch cesty od kostola začali využívať od roku 1955. Hospodárske dvory vedľa panských kaštieľov asanovali a rozparcelovali, čím vznikli nové bočné ulice. Zmizli staré romantické zákutia parkov, jazierka a zmenila sa príroda na brehoch rieky. Tehelňa v hliníku, vedľa cesty pri kostole, mala priemerné technické vybavenie. Roku 1958 vybetónovali chodníky pred obchodom Jednota a Kultúrnym domom pri križovatke. O rok neskôr inštalovali hodiny na veži Hasičskej zbrojnice. Postavili ju dva roky predtým aj s garážou a skladom. V predchádzajúcich rokoch tam stála budova spotrebného družstva. Oproti budove slúžiacej požiarnikom v starom kaštieli po oprave a vnútornej prestavbe liaheň a zberňu vajec. Obec v týchto rokoch najviac finančných prostriedkov investovala na do budovanie bezprašných ciest v celej obci. Postavili nový most cez rieku Žitavu, a to na ceste do objektov roľníckeho družstva (rok 1967). Prestavba starej školy na Hlavnej ulici umožnila zriadenie pohostinstva a jedálne. V budove bývalého Kultúrneho domu ordinoval lekár a dentista.

V júli 1969 začala v miestnom parku výstavba novej materskej školy, ktorú odovzdali do užívania v závere roka 1970. V mesiaci jún 1972 položili na športovom ihrisku základný kameň stavby kabín a sociálnych zariadení pre športovcov. Do kanála mlynského náhonu odvodnili Sládkovičovu a Partizánsku ulicu. O rok neskôr Pamiatkostav Žilina opravil strechu Keltzovho kaštieľa a jeho fasádu. Dňa 29. augusta 1973 odhalili Pomník padlých. Po odovzdaní nového mosta, ktorý vyrástol nad potokom Drevenica (r. 1987), zlikvidovali staré násypy a urovnali terén. Opravili historicky vzácny oblúkový most. Po roku 1970 nastúpilo novodobé vysťahovalectvo za prácou a bývaním v panelákoch na sídliskách do miest. V roku 1981 dokončili Dom smútku a vodovod v areáli cintorína s účelom zavlažovania. Obec sa rozhodla postavil nový moderný kultúrny dom (r. 1987). V rokoch 1986 - 1989 v obciach Nová Ves nad Žitavou a Slepčany dokončili výstavbu štátnej cesty a upravili chodníky po oboch stranách.

V rokoch 1987 - 1988 sa uskutočnila výstavba oplotenia cintorína a jeho výsadba. Po roku 1989 nastali v štáte politické zmeny. V priestoroch družstva Agrokombinát vznikli nové firmy. Obec zabezpečila osvetlenie cintorína, areálu Studničky a základnej školy. Dňa 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. Po dlhotrvajúcich dažďoch v apríli 1994 sa hladina vody v Žitave zdvihla, vyliala sa z koryta na pozemky družstva a záhrady. Voda zaplavila časť areálu školy a ihriska. Takúto povodeň zaznamenal obecný kronikár v roku 1965. V roku 1995 sa vykonali protipovodňové opatrenia vybudovaním svahu a kamenného múru na brehoch rieky Žitavy. V tom istom roku bola uskutočnená generálna oprava mosta cez rieku Žitava. V marci 1997 začala plynofikácia obce, bola ukončená o šesť mesiacov. Výstavba vodovodu v obci bola ukončená v roku 1998.

Dňa 30. novembra 2002 obec Nová Ves nad Žitavou pripravila slávnostné otvorenie nového Domu kultúry a Obecného úradu. Žiaci škôl pôsobiacich v obci pripravili pestrý kultúrny program. Starosta obce Ing. Štefan Kováč predniesol slávnostný pohovor. Budovu posvätil vdp. Vincent Máder, dekan - farár.


Kultúra

Pútnický areál Panny Márie Studnička

Slovenská republika má veľa pútnických miest, na ktorých si veriaci uctievajú našu Nebeskú Matku. Sedembolestná Panna Mária sa stala patrónkou Slovenska, ochrankyňou národa pod Tatrami. Obyvatelia úrodného kraja pod staroslávnym Nitrianskym hradom a bájnym Zoborom kniežaťa Pribinu a kráľa Svätopluka zostali po stáročia verní cyrilometodskej misii viery, písomníctva a kultúry. Pramene viery prostredníctvom modlitieb k Panne Márii životodarne ovlažovali aj Požitavskú dolinu. V západnej časti novoveského chotára, uprostred úrodných polí pomenovaných Konopnice a Chrástočky, rozprestiera sa pútnický areál zasvätený Panne Márii Kráľovnej. Nad potokom Drevenica, je vybudovaný Turecký most ako jedinečná architektonická pamiatka z 15. storočia. V tichom údolí Drevenice, je už od čias zjavenia Panny Márie v Lurdoch roku 1858 kamenný oltárik so sochou. Samotný areál je opradený množstvom zaujímavých príbehov. Ústnym podaním sa tieto príbehy zachovali do dnešných čias.


           

           

            

          

           


V októbri 1993 vznikol dobrovoľný spolok Mariánska púť. Viac ako dvadsať členov spolku sa podieľalo na organizovaní pútí na Slovensko i za hranice. V roku 1993 občania postavili v areáli Krížovú cestu. Projekt pripravil Ing. Ondrej Kováč mladší. Tri roky predtým postavili vedľa vstupu do pútnického miesta vysoký drevený kríž s tŕňovou korunou. Pri ňom slúžením sv. omše začínajú púťové pobožnosti. Zároveň pred začiatkom slávenia vztýčia tri zástavy: pútnickú, pápežskú a slovenskú. Púťové dni sa organizujú každoročne na sviatok Panny Márie Kráľovnej s dátumom 22. august. Od piatku do nedele sa pútnici zo Slovenska i priatelia zo zahraničia spoločne modlia k Nebeskej Matke. Studnička v Novej Vsi nad Žitavou je od roku 1996 zaznačená na mape Mariánskych pútnických miest Slovenskej republiky a schválená Arcibiskupským úradom Bratislavsko - trnavskej arcidiecézy. Veriaci si už takmer 150 rokov uctievajú na tomto posvätnom mieste Božiu Matku. Pre občanov Novej Vsi nad Žitavou, ktorá vyrástla pod starobylou predchodkyňou Jovkou - Kostolnou, ľudí Požitavských obcí i vzdialenejších miest zostane toto pamätné miesto duchovným žriedlom a posilou pre každodenný životvo viere. S výstavbou areálu bol organizačne i pracovne spätý PaedDr. Jozef Kleiner. Štafetu po ňom prevzal Ing. Ondrej Kováč ml. Za podpory farnosti a predstaviteľov obce Nová Ves nad Žitavou mu pomáhajú členovia spolku a ďalší spoluobčania.

Pred rokmi dp. Jozef Páleník, farár, zložil verše na nápev piesne, ktorá sa spieva na púti v Topoľčiankach ku cti Panny Márie Škapuliarskej, aby vyjadril úctu a lásku k pútnickému miestu Panny Márie. Počas dlhej púte na miesto Zjavenia Panny Márie do Lurdov po roku 1989 jej účastníci Jozef Kleiner, František Uhrin, Melicher Kramár, Ján Šmondrk zasadili o polnoci v pútnickom areáli lipku a na jej útly kmeň pripevnili medený pliešok s vytepaným názvom Nová Ves nad Žitavou - Slovensko.

Obec Nová Ves nad Žitavou sa stala domovom niekoľkých šľachtických rodov. Medzi prvých usadlíkov patrili rodiny Timonovcov, Seréniovcov (Szoréni) a Weisovcov.

Barokový kaštieľ pri križovatke dal začiatkom 18. storočia postaviť gróf Jozef Berchtold. Z troch doteraz zachovaných kaštieľov najviac zmenil svoj vonkajší vzhľad i vnútorné priestorové členenie. Prestavaný bol v 19. storočí. Kaštieľ bol využívaný na rozmanité účely. Od úradovne policajtov a sýpku na poschodí, liaheň kurčiat až po obchody. Barón Jozef Seréni dal postaviť kaštieľ okolo roku 1800. Sídlo nachádzajúce sa blízko toku rieky Žitavy, postavené pôvodne v neorokokovom slohu, menilo svoj vzhľad. Ďalším jeho vlastníkom sa stala rodina Antona Slávyho (Szlávy). V roku 1900 pristavali ku kaštieľu vežičky. Po ňom zdedil kaštieľ i celý majetok gróf Nyáry. Jozef Slávy zomrel v auguste 1900 a pochovali ho v Novej Vsi nad Žitavou. V roku 1869 sa v obci spomína zemepán Ján Klobušický. V Novej Vsi nad Žitavou táto rodina postavila kaštieľ v roku 1872. Kaštieľ postavený v neoklasicistickom slohu obklopoval pekný park. Anglický trávnik a parky so stromami založili rodiny barónov v druhej polovici 19. storočia. V oboch panských parkoch rástlo približne sto druhov drevín z tuzemska i zo zahraničia. Návštevník parku uvidí Borievku virgínsku (Juniperus virginiana). Obdivovať môže platany a tulipánovník. Kmeň s veľkým obvodom a s výškou pätnásť metrov dosiahol vek 170 rokov. K vzácnostiam patrí dub letný so zlatožltými listami. Celý park má rozlohu 6,6 hektára. Kaštiele s priľahlými parkami majú neoceniteľnú historickú i architektonickú hodnotu.

           

           

           

           

           

Dychová hudba začala písať prvé stránky svojej histórie po vzniku prvej republiky v roku 1920. Hudba hrávala na zábavách v obci a v okolitých dedinách. Pozývali ich na svadby v týždni i v sobotu. Táto zostava muzikantov s malými zmenami vydržala až do roku 1945. V roku 1947 sa dychová hudba rozpadla. Nová iniciatíva a nadšenie založiť hudobné teleso vychádzala od Arnošta Šabu, riaditeľa školy. Nemali nástroje dychovej hudby, ale tanečnej skupiny. Obľúbená hudobná skupina účinkovala približne dva roky. Nový záujem o hudbu prejavili opäť po rokoch mládenci. Hudobníci dlhé roky účinkovali v Slepčianskej dychovke, ktorá si držala výbornú úroveň a vystupovala na hudobných festivaloch v Hostiach, Topoľčiankach a inde. Vrábeľská dychová hudba pod taktovkou Františka Benedeka pred rokom 1968 i tri desaťročia potom mala vo svojom kolektíve platných členov z Novej Vsi nad Žitavou i zo Slepčian.

V rokoch 1964 - 1966 pôsobila v Novej V si nad Žitavou jedna z prvých bigbeatových skupín v okrese Nitra pod názvom „Tuláci“. Účinkovanie kapely bolo veľmi aktívne, hrávala na mládežnych popoludniach v Kultúrnom dome, na terase kaštieľa v parku, na mnohých spoločenských akciách, v okolí a predovšetkých na čajových popoludniach v Závodnom klube Tesla Vráble. V období rokov 1969 - 1974 pôsobila u nás známa hudobná skupina „Forte“.

Dobrovoľný hasičský zbor v Novej Vsi nad Žitavou utvorili v roku 1866. Richtár a celá obecná pospolitosť s dobrovoľnými hasičmi zadovážili ručnú a neskôr motorovú striekačku. Dobrovoľný hasičský zbor v Novej Vsi nad Žitavou vydal v roku 1951 pamätné diplomy za vernú službu svojim dlhoročným členom. Miestna organizácia Zväzu požiarnej ochrany dosiahla v roku 1954 prvenstvo v súťaži protipožiarnej zručnosti a získala pojazdnú motorovú striekačku. Družstvo malo 52 členov. Muži a dorastenci sa každoročne zúčastňovali okresnej súťaže vo Vrábľoch. Každý rok získali prvé alebo druhé miesto. Roku 1958 dostali v obci do užívania novú hasičskú zbrojnicu. V roku 1966 hasiči spolu s občanmi oslávili sté výročie verejnoprospešnej zodpovednej činnosti. V poslednom desaťročí 20. storočia sa z menších obcí presunula povinnosť zasahovať pri požiaroch a dopravných nehodách obvodným zborom vo väčších mestách.

     

Poľovníctvo

Kopce Žitavskej pahorkatiny posiate listnatými lesmi, mokrade v susedstve rieky a potokov, či lužné lesy sa stali rajom rozmanitých druhov lesnej zveri. Naši dávni predkovia zobrali z lesa iba takú časť, ktorú potrebovali pre živobytie a dokázali primitívnym spôsobom obrobiť. Naši predkovia, predovšetkým roľníci, ale aj pastieri a remeselníci, ktorých um a zručnosť obdivujeme podľa zachovaných materiálnych vykopávok, sa zaoberali poľovníctvom, rybolovom, spracovaním roľníckych produktov.

Panstvo z Gýmešského, Nitrianskeho, Levického či Starotekovského hradu malo svoje poľovné revíre na okolí a organizovalo poľovačky na lesnú zver. Zachované poľovné trofeje v kaštieľoch a zemepanských kúriách v obciach Požitavia sú svedkami tejto záľuby bohatých rodín. Domáci poľovníci založili organizovanú skupinu až po roku 1945. Cieľom dobrovoľnej organizácie poľovníkov bola starostlivosť o ochranu, chov a lov zveri. Oráčiny chotára okolo Novej Vsi nad Žitavou oživujú toky Žitavy a Drevenice, údolie rybníka a zvyšky hájov na Jovke. Na vodnej nádrži sa zdržiava časť vtáctva vo svojich hniezdach a ďalšie prilietajú za potravou. O Poľovnom ochrannom spolku v Novej Vsi nad Žitavou je prvý záznam v kronike obce z roku 1956. Poľovnícke združenie dostalo na chovateľskej prehliadke v Nitre za obdobie rokov 2001 - 2002 ocenenie za uloveného srnca s bodovou hodnotou 121,75 ako strieborný exemplár.

V roku 2005 si športová verejnosť obce Nová Ves nad Žitavou pripomenula 80. výročie organizovaného športu. Nadšenci z radov študentov v roku 1925 založili športový klub. Futbalový oddiel vznikol z iniciatívy mladých, ktorým kožená lopta učarila už desaťročia predtým, ale potrebovali sa organizovane stretávať so športovcami z Požitavia. Klub pomenovali AC Novan. Hraciu plochu zriadili na obecnej lúke za železničnou traťou. V roku 1926, po zaradení futbalistov do súťaže, ihrisko stálo pod viničným brehom na ploche súčasného rybníka. Obec prenajala v roku 1928 futbalistom lúku. Dorastenci začali hrávať od súťažného ročníka 1928. Bez prerušenia hrávali súťaže za 1. čs. republiky. Funkciu predsedu vykonával Ján Kováč. V roku 1947 sa stali súčasťou futbalového klubu dospelých a v tejto pozícii vydržali až po súčasné roky tretieho tisícročia.

           

V období 2. svetovej vojny (r. 1939 - 1945) sa stretávali futbalisti nesúťažne a aj to iba náhodne. Po skončení vojny presťahovali v roku 1945 ihrisko do hliníka, ktoré slúžilo do začiatku zriadenia tehelne. Neskôr premiestnili ihrisko po pravej strane Hate, potom posunuli do blízkosti parku. Od roku 1975 má už tridsať rokov nemenné stanovište.

Vplyvom nového administratívno - správneho a územného členenia, zánikom okresu Vráble v roku 1960, poškodili futbalový oddiel tým, že ho zaradili do nižšej súťaže okresného majstrovstva. Futbalový klub niesol názov JRD Sokol Nová Ves nad Žitavou. V rokoch (1956 – 1960) chlapci vyhrali trinásťkrát, prehrali osemkrát a remízou sa skončili dva zápasy. V konečnej tabuľke skončili na peknom štvrtom mieste. Na jar 1959 viedol mužstvo Jozef Studený. Súťažili v III. triede okresu Vráble. Z prvého miesta postúpili do vyššej II. C. triedy. Počínali si úspešne aj proti veľkým súperom z Veľkej Mane a zo Svodína. Útočník Milan Kováč sa stal najlepším strelcom skupiny. Priemerný vek novoveských futbalistov bol iba 19 rokov. Na jar 1960 skončili na prvej pozícii v tabuľke II. C skupiny okresu Vráble. Po priradení obce Nová Ves nad Žitavou do nového okresu Nitra ich presunuli do II. triedy. Na štadióne dokončili kabíny pre športovcov.

Po roku 1961 sa na dlhšie obdobie vo futbale dospelých neudialo nič mimoriadne. Nádejou zostali dorastenci, ktorí začali úspešne napredovať vo futbalovom umení. V roku 1967 mužstvo vypadlo z okresnej súťaže do II. B triedy. V závere roka 1969 výbor futbalového oddielu podal demisiu a iniciatívu prevzali členovia pod názvom Klub Slovan. Rok 1970 môžeme nazvať prelomovým, oslava 45 rokov organizovaného futbalu podnietila nový výbor i mladých športovcov k cieľavedomému kráčaniu za úspechmi. V jarnej časti súťažného ročníka 1969 - 1970 z jedenástich zápasov 6 vyhrali, 3 remizovali a 2 prehrali (skóre: 28 : 13). V súťažnom ročníku 1970 - 1971 sa stal trénerom mužstva II. triedy okresu Nitra Jaroslav Buranský.

Po jarnej časti ročníka 1970 - 1971, ktorá sa zapísala do pamäti fanúšikov ako veľmi úspešná, skončilo A mužstvo na prvom mieste a postúpilo na Majstrovstvo okresu. Mužstvo skončilo na ôsmom mieste zo 14 mužstiev. V roku 1971 športovci obdržali titul Vzorná telovýchovná jednota. O rok neskôr začala výstavba nových kabín, ktoré odovzdali do užívania v roku 1975. Telovýchovná jednota mala 152 členov. Telovýchovná jednota v rámci dedinských organizácii okresu Nitra získala prvé miesto. Oddiel šachistov obdržal titul vzorný zaslúžene, lebo talentovaní reprezentanti obce podávali vynikajúce vyrovnané výkony. Dorastenci vyhrali v ročníku 1977 - 1978 Majstrovstvo okresu. Postúpili do I. B. triedy Západoslovenského kraja. Futbalisti hrali v okresnej súťaži v ročníkoch 1983 - 1984 a skončili v hornej časti tabuľky. Z najvyššej priečky B skupiny Majstrovsta okresu Nitra bojovali v roku 1994 o postup do krajskej súťaže na neutrálnom ihrisku v Žiranoch. Rozhodca nezvládol duel a po problematickom pokutovom kope vyhrali hráči Elitexu Nitra v pomere 2 : 1. Dospelí v roku 1985 vyhrali Majstrovstvo okresu a v kvalifikačnom zápase zvíťazili nad Biovetou Nitra na neutrálnej pôde v Zlatých Moravciach v pomere 4 : 0. Postúpili tak opäť do I. B. triedy Západoslovenského kraja. Nová Ves nad Žitavou postúpila do vyššej I. A. triedy Západoslovenského kraja. V jesennej časti súťažného ročníka 1988 - 1989 vyhrali osem zápasov a sedem prehrali. Dňa 9. októbra 1988 v Pečeňanoch obdržali nádielku 6:0.

V týždni od 3. do 11. mája 1989 vycestovali chlapci do Francúzska. V Alencone vyhrali zápas s výsledkom 7 : 3. Družobné styky začali dňa l. mája 1986, keď Francúzi navštívili Novú Ves nad Žitavou. Domáci vyhrali v pomere 4: 0. V súťažnom ročníku 1989 - 1990 mužstvo skončilo na peknom šiestom mieste.

V roku 1994 mužstvo dospelých súťažilo v I. A. triede (severovýchod), dorastenci v Majstrovstve okresu, žiaci sa zapojili do súťažných zápasov. Dospelí získali 12. miesto a dorast 11. miesto v tabuľke. V ročníku 1994 - 1995 zaradili Novú Ves nad Žitavou do V. ligy. Oslavy 70. výročia organizovaného futbalu v Novej Vsi nad Žitavou sa konali dňa 3. júna 1995. Tri roky (1994 - 1997) účinkovali futbalisti v piatej slovenskej lige až do opätovnej reorganizácie (1997 - 1998), kedy ich zaradili do IV. ligy. Postup si právom zaslúžili, lebo v ročníku 1996 - 1997 skončili na treťom mieste. Pôsobenie v IV. lige prinieslo pekné 6 miesto. V ročníku 2000 – 2001 získali 10. miesto. V ročníku 2004 – 2005, kedy družstvo hral II. B triedu okresnej súťaže, prezimovali chlapci na prvom mieste.

Po roku 1945 sa pomaly rozbiehala organizovaná okresná súťaž v stolnom tenise. Nadšenci pre šport a jeho organizačné zabezpečenie prihlásili dve šesťčlenné družstvá do sídla okresu Vráble. Každý rok vybojovali pre naše farby titul Majstra okresu. Najvážnejším súperom domácich sa stali stolní tenisti z Vrábeľ. Víťazstvo nad nimi znamenalo obhájenie titulu Majstra okresu. Stolní tenisti hrávali v sále u Gatnera. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa tomuto zaujímavému športu venovala nová generácia športovcov. Dlhodobú súťaž dopĺňali turnaje, ktoré obsadzovali mladými talentami zo škôl. Stretnutia sa hrávali v telocvični základnej školy alebo v klube mladých. Po zániku okresnej súťaže hrali školáci i mladí ľudia rekreačne priateľské zápasy.

Kráľovská hra s figúrkami má v obci dlhoročnú tradíciu. V tridsiatych rokoch 20. storočia sa stali jej priekopníkmi: Jozef Podhájsky, Žigmund Mladý, Ján Uhrin (Betkin), Ján Záborský (Orechov) a ďalší. Stretali sa na partiu vo svojich bytoch. Gróf Nyáry pozýval do kaštieľa na šachovú hru novoveských študentov: Ondreja Ďuriša (študent teológie), Martina Záborského (Krištofov), Jozefa Podhajského. Prvý šachový turnaj usporiadali v sále Štefana Korentsyho, domácimi nazývaná Liga. Vo finále sa stretli Ján Záborský a Jozef Podhájsky. Podhájsky skončil druhý. Šachové partie hrali na rôznych miestach. Raz to bola tanečná sála u Gatnera, ľudová škola, inokedy hostinec Jednota alebo Základná deväťročná škola so sídlom v Keltzovom kaštieli. Žitavskonovoveskí šachisti nehrali dlhodobú súťaž za svoju obec, a preto najlepší z nich účinkovali v družstve okresného mesta Vráble. Začiatkom 70 -tych rokov 20. storočia pokračovali stretnutia súťažnou formou. Po dvoch rokoch účinkovania v okresnej súťaži sa družstvo šachistov prebojovalo v roku 1973 do Majstrovstiev kraja. Postúpili do Majstrovstiev kraja I. triedy (divízia). V nej hrali až dvadsaťdva rokov. Počas týchto rokov dopĺňali družstvo novými posilami. Veľké úspechy v šachu zožali žiaci zo Základnej deväťročnej školy. Na zápasy ich pripravoval učiteľ a tréner František Uhrin. V súťaži družstiev i jednotlivcov získali tituly Majstrov okresu. Po prvýkrát skúsili chuť víťazstva roku 1982. Krajskú súťaž v Patinciach na treťom mieste a Majstrovstvá Slovenska v Bratislave na siedmom mieste. Na Veľkej cene Slovenska s medzinárodnou účasťou dosiahli mladí novoveskí šachisti pekné výsledky. V roku 1988 zo 42 účastníkov skončili na piatom mieste. V nasledujúcom turnaji v Nitre obsadili druhú priečku. Mladé talenty vo veku dospelosti nezabudli na pekné chvíle strávené nad šachovým poľom, a preto niektorí z nich zostali verní športovaniu.


História športu v obci
V roku 2005 si športová verejnosť obce Nová Ves nad Žitavou pripomenula 80. výročie organizovaného športu. Nadšenci z radov študentov v roku 1925 založili športový klub. Futbalový oddiel vznikol z iniciatívy mladých, ktorým kožená lopta učarila už desaťročia predtým, ale potrebovali sa organizovane stretávať so športovcami z Požitavia. Klub pomenovali AC Novan. Hraciu plochu zriadili na obecnej lúke za železničnou traťou. V roku 1926, po zaradení futbalistov do súťaže, ihrisko stálo pod viničným brehom na ploche súčasného rybníka. Obec prenajala v roku 1928 futbalistom lúku. Dorastenci začali hrávať od súťažného ročníka 1928. Bez prerušenia hrávali súťaže za 1. čs. republiky. Funkciu predsedu vykonával Ján Kováč. V roku 1947 sa stali súčasťou futbalového klubu dospelých a v tejto pozícii vydržali až po súčasné roky tretieho tisícročia.

           

V období 2. svetovej vojny (r. 1939 - 1945) sa stretávali futbalisti nesúťažne a aj to iba náhodne. Po skončení vojny presťahovali v roku 1945 ihrisko do hliníka, ktoré slúžilo do začiatku zriadenia tehelne. Neskôr premiestnili ihrisko po pravej strane Hate, potom posunuli do blízkosti parku. Od roku 1975 má už tridsať rokov nemenné stanovište.

           

           

Vplyvom nového administratívno - správneho a územného členenia, zánikom okresu Vráble v roku 1960, poškodili futbalový oddiel tým, že ho zaradili do nižšej súťaže okresného majstrovstva. Futbalový klub niesol názov JRD Sokol Nová Ves nad Žitavou. V rokoch (1956 – 1960) chlapci vyhrali trinásťkrát, prehrali osemkrát a remízou sa skončili dva zápasy. V konečnej tabuľke skončili na peknom štvrtom mieste. Na jar 1959 viedol mužstvo Jozef Studený. Súťažili v III. triede okresu Vráble. Z prvého miesta postúpili do vyššej II. C. triedy. Počínali si úspešne aj proti veľkým súperom z Veľkej Mane a zo Svodína. Útočník Milan Kováč sa stal najlepším strelcom skupiny. Priemerný vek novoveských futbalistov bol iba 19 rokov. Na jar 1960 skončili na prvej pozícii v tabuľke II. C skupiny okresu Vráble. Po priradení obce Nová Ves nad Žitavou do nového okresu Nitra ich presunuli do II. triedy. Na štadióne dokončili kabíny pre športovcov.

           

           

Po roku 1961 sa na dlhšie obdobie vo futbale dospelých neudialo nič mimoriadne. Nádejou zostali dorastenci, ktorí začali úspešne napredovať vo futbalovom umení. V roku 1967 mužstvo vypadlo z okresnej súťaže do II. B triedy. V závere roka 1969 výbor futbalového oddielu podal demisiu a iniciatívu prevzali členovia pod názvom Klub Slovan. Rok 1970 môžeme nazvať prelomovým, oslava 45 rokov organizovaného futbalu podnietila nový výbor i mladých športovcov k cieľavedomému kráčaniu za úspechmi. V jarnej časti súťažného ročníka 1969 - 1970 z jedenástich zápasov 6 vyhrali, 3 remizovali a 2 prehrali (skóre: 28 : 13). V súťažnom ročníku 1970 - 1971 sa stal trénerom mužstva II. triedy okresu Nitra Jaroslav Buranský.

           

           

Po jarnej časti ročníka 1970 - 1971, ktorá sa zapísala do pamäti fanúšikov ako veľmi úspešná, skončilo A mužstvo na prvom mieste a postúpilo na Majstrovstvo okresu. Mužstvo skončilo na ôsmom mieste zo 14 mužstiev. V roku 1971 športovci obdržali titul Vzorná telovýchovná jednota. O rok neskôr začala výstavba nových kabín, ktoré odovzdali do užívania v roku 1975. Telovýchovná jednota mala 152 členov. Telovýchovná jednota v rámci dedinských organizácii okresu Nitra získala prvé miesto. Oddiel šachistov obdržal titul vzorný zaslúžene, lebo talentovaní reprezentanti obce podávali vynikajúce vyrovnané výkony. Dorastenci vyhrali v ročníku 1977 - 1978 Majstrovstvo okresu. Postúpili do I. B. triedy Západoslovenského kraja. Futbalisti hrali v okresnej súťaži v ročníkoch 1983 - 1984 a skončili v hornej časti tabuľky. Z najvyššej priečky B skupiny Majstrovsta okresu Nitra bojovali v roku 1994 o postup do krajskej súťaže na neutrálnom ihrisku v Žiranoch. Rozhodca nezvládol duel a po problematickom pokutovom kope vyhrali hráči Elitexu Nitra v pomere 2 : 1. Dospelí v roku 1985 vyhrali Majstrovstvo okresu a v kvalifikačnom zápase zvíťazili nad Biovetou Nitra na neutrálnej pôde v Zlatých Moravciach v pomere 4 : 0. Postúpili tak opäť do I. B. triedy Západoslovenského kraja. Nová Ves nad Žitavou postúpila do vyššej I. A. triedy Západoslovenského kraja. V jesennej časti súťažného ročníka 1988 - 1989 vyhrali osem zápasov a sedem prehrali. Dňa 9. októbra 1988 v Pečeňanoch obdržali nádielku 6:0.

           

           

V týždni od 3. do 11. mája 1989 vycestovali chlapci do Francúzska. V Alencone vyhrali zápas s výsledkom 7 : 3. Družobné styky začali dňa l. mája 1986, keď Francúzi navštívili Novú Ves nad Žitavou. Domáci vyhrali v pomere 4: 0. V súťažnom ročníku 1989 - 1990 mužstvo skončilo na peknom šiestom mieste.

V roku 1994 mužstvo dospelých súťažilo v I. A. triede (severovýchod), dorastenci v Majstrovstve okresu, žiaci sa zapojili do súťažných zápasov. Dospelí získali 12. miesto a dorast 11. miesto v tabuľke. V ročníku 1994 - 1995 zaradili Novú Ves nad Žitavou do V. ligy. Oslavy 70. výročia organizovaného futbalu v Novej Vsi nad Žitavou sa konali dňa 3. júna 1995. Tri roky (1994 - 1997) účinkovali futbalisti v piatej slovenskej lige až do opätovnej reorganizácie (1997 - 1998), kedy ich zaradili do IV. ligy. Postup si právom zaslúžili, lebo v ročníku 1996 - 1997 skončili na treťom mieste. Pôsobenie v IV. lige prinieslo pekné 6 miesto. V ročníku 2000 – 2001 získali 10. miesto. V ročníku 2004 – 2005, kedy družstvo hral II. B triedu okresnej súťaže, prezimovali chlapci na prvom mieste.

Po roku 1945 sa pomaly rozbiehala organizovaná okresná súťaž v stolnom tenise. Nadšenci pre šport a jeho organizačné zabezpečenie prihlásili dve šesťčlenné družstvá do sídla okresu Vráble. Každý rok vybojovali pre naše farby titul Majstra okresu. Najvážnejším súperom domácich sa stali stolní tenisti z Vrábeľ. Víťazstvo nad nimi znamenalo obhájenie titulu Majstra okresu. Stolní tenisti hrávali v sále u Gatnera. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa tomuto zaujímavému športu venovala nová generácia športovcov. Dlhodobú súťaž dopĺňali turnaje, ktoré obsadzovali mladými talentami zo škôl. Stretnutia sa hrávali v telocvični základnej školy alebo v klube mladých. Po zániku okresnej súťaže hrali školáci i mladí ľudia rekreačne priateľské zápasy.

Kráľovská hra s figúrkami má v obci dlhoročnú tradíciu. V tridsiatych rokoch 20. storočia sa stali jej priekopníkmi: Jozef Podhájsky, Žigmund Mladý, Ján Uhrin (Betkin), Ján Záborský (Orechov) a ďalší. Stretali sa na partiu vo svojich bytoch. Gróf Nyáry pozýval do kaštieľa na šachovú hru novoveských študentov: Ondreja Ďuriša (študent teológie), Martina Záborského (Krištofov), Jozefa Podhajského. Prvý šachový turnaj usporiadali v sále Štefana Korentsyho, domácimi nazývaná Liga. Vo finále sa stretli Ján Záborský a Jozef Podhájsky. Podhájsky skončil druhý. Šachové partie hrali na rôznych miestach. Raz to bola tanečná sála u Gatnera, ľudová škola, inokedy hostinec Jednota alebo Základná deväťročná škola so sídlom v Keltzovom kaštieli. Žitavskonovoveskí šachisti nehrali dlhodobú súťaž za svoju obec, a preto najlepší z nich účinkovali v družstve okresného mesta Vráble. Začiatkom 70 -tych rokov 20. storočia pokračovali stretnutia súťažnou formou. Po dvoch rokoch účinkovania v okresnej súťaži sa družstvo šachistov prebojovalo v roku 1973 do Majstrovstiev kraja. Postúpili do Majstrovstiev kraja I. triedy (divízia). V nej hrali až dvadsaťdva rokov. Počas týchto rokov dopĺňali družstvo novými posilami. Veľké úspechy v šachu zožali žiaci zo Základnej deväťročnej školy. Na zápasy ich pripravoval učiteľ a tréner František Uhrin. V súťaži družstiev i jednotlivcov získali tituly Majstrov okresu. Po prvýkrát skúsili chuť víťazstva roku 1982. Krajskú súťaž v Patinciach na treťom mieste a Majstrovstvá Slovenska v Bratislave na siedmom mieste. Na Veľkej cene Slovenska s medzinárodnou účasťou dosiahli mladí novoveskí šachisti pekné výsledky. V roku 1988 zo 42 účastníkov skončili na piatom mieste. V nasledujúcom turnaji v Nitre obsadili druhú priečku. Mladé talenty vo veku dospelosti nezabudli na pekné chvíle strávené nad šachovým poľom, a preto niektorí z nich zostali verní športovaniu.


História školstva

Ľudová rímsko - katolícka škola vznikla okolo roku 1780. Umiestnili ju do obecnej budovy, v ktorej sídlila aj dedinská krčma. Nedostatočný priestor školy museli rozšíriť o jednu triedu, izbu a komoru pre správcu. Vyučovanie v tejto budove začalo až po stavebných úpravách v rokoch 1840 - 1881. Škola mala dve priestranné triedy a byt pre pomocného učiteľa. Budovu postavili v strede obce. Koncom ]9. storočia sa zintenzívnila v mestách i na dedinách Slovenska silná maďarizácia. S cieľom potláčania slovenskej materinskej reči zriadili v obci roku 1896 prvú detskú opatrovňu. Barón Klobušický ju vydržiaval v rokoch 1896 - 1916. Po tomto roku zanikla pre nezáujem občanov a obec ju nepotrebovala ani počas trvania 1. čs. republiky. Štátnu detskú opatrovňu zriadili až po skončení 2. svetovej vojny dňa 11. septembra 1945. Mala dve triedy, ktoré umiestnili v Keltzovom kaštieli.

Deti reprezentovali materskú školu na obecných oslavách nacvičenými tancami, piesňami a básňami. V decembri 1967 Miestny národný výbor podal žiadosť o výstavbu novej materskej školy. Po kolaudácii novej budovy dňa 5. októbra nasledovalo o tri týždne v roku 1970 jej odovzdanie do užívania. Do areálu školy, v susedstve parku, preniesli hojdačky, kolotoč i pieskovisko. Od 1. júla 2002 materskú školu spravuje Obec Nová Ves nad Žitavou. V školskom roku 2002 - 2003 uskutočnili plynofikáciu budovy. Na otvorení nového Domu kultúry nechýbali so svojím kultúrnym programom deti z materskej školy. Málo vedomostí márne o Rímskokatolíckej ľudovej škole, ktorá od konca 18. storočia otvárala svoje brány pre školopovinné deti. Po roku 1918 až do skončenia vojny roku 1945 navštevovali triedy v súčasnosti už viac ako 65 -roční pamätníci a spomienky tých najstarších občanov zahmlieva okrem pokročilého veku aj obdobie desivej vojny.

Meštiansku školu v Novej Vsi nad Žitavou zriadili výnosom zo dňa 31. decembra 1945 Triedy umiestnili v bývalom Keltzovom kaštieli. Vyučovanie sa po úprave interiéru začalo dňa 6. februára 1946. Národná a stredná škola pripravovala kultúrny program na všetky štátne oslavy v obci. Pre žiakov 4. ročníka strednej školy robili po záverečných skúškach nábor do baníctva, ťažkého priemyslu a stavebníctva. Tradičné oslavy sv. Mikuláša, na ktoré sa deti vždy veľmi tešili nahradili vymyslenou postavou Deda Mráza. Od školského roka 1953/1954 podľa sovietskeho vzoru spojila sa národná škola so strednou školou a prijala názov Osemročná stredná škola v Novej Vsi nad Žitavou. Triedy umiestnili v troch budovách, a to v starej a novej škole i v kaštieli. O dva roky neskôr zaviedli do budovy bývalého kaštieľa, v ktorej sa vyučovalo, elektrický prúd. Učitelia nacvičovali so žiakmi divadelné hry, tance, piesne na oslavy a organizovali zbery železa, papiera a starého textilu. Zo získaných peňazí v školskom roku 1958/1959 zakúpili televízor. Na oslavách 1. mája vo Vrábľoch ukázali žiaci nacvičenú časť na spartakiádne vystúpenie. V roku 1960 z 32 žiakov ôsmej triedy prešlo do novoutvoreného 9. ročníka 17 žiakov.

V škole pracovali záujmové krúžky: hudobno - recitačný, divadelný, tanečný, fotografický, včelársky a telovýchovný. Každoročne začiatkom novembra organizovala škola lampiónový sprievod na oslavu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku. V decembri mal príchod sv. Mikuláša a sviatky Narodenia Pána nahradiť žiacky karneval. Záver školského roka patril výletom pedagógov so svojimi triedami. Dňa 10. januára 1965 položili základný kameň na výstavbu novej základnej deväťročnej školy. Prvé vyučovanie v novej budove začalo už 7. februára 1966. Do novostavby sústredili triedy z kaštieľa, starej budovy ľudovej školy a miestností pri Hasičskej zbrojnici. Kolaudácia telocvične sa uskutočnila dňa 14. novembra 1966. za necelý mesiac otvorili školskú jedáleň. V školskej družine (dnes školský klub detí) otvorili druhé oddelenie. V školskom roku 1967/1968 zaviedli 11 - dňový pracovný cyklus. Každá druhá sobota bola voľná. Žiaci sa aj v nasledujúcich školských rokoch za pomoci učiteľov a vychovávateľov pripravovali na dobrú reprezentáciu školy v prednese poézie a prózy, vo výtvarných a športových súťažiach. S divadelnou hrou Keď padajú slzy obsadili v Ivanke pri Nitre prvé miesto. V súťaži Hviezdoslavov Kubín sa stala víťazkou okresného kola deviatačka Mária Mladá.

Okresné kolá Športových hier žiakov vyhrávali niekoľko rokov žiaci zo školy v Novej Vsi nad Žitavou. V speve Zlatý kľúčik si odniesli vavríny úspechu naši talentovaní žiaci. Žiacka protipožiarna hliadka v roku 1970 získala v okresnej súťaži v Nitre prvenstvo. Na Veľkej cene Československej republiky v šachu obsadilo družstvo mladých šachistov veľmi pekné 12. miesto (šk. rok 1982/1983). Základná škola pokračovala na prelome druhého a tretieho tisícročia v dobrej príprave žiakov v oblasti získavania vedomostí a zručností vo výchovno - vzdelávacom procese i na súťažiach mimo školy.

V roku 1955, pred letnými prázdninami, začala obec opravovať bývalý Nyáryho kaštieľ pri mlyne. Od 1. apríla 1956 v ňom otvorili triedy pre dievčatá v trojročnom učení odboru záhradníctvo. Je najstarším učilišťom svojho zamerania v rámci Slovenskej republiky. Neskôr pribudli ďalšie odbory krajčírstvo, služby a domáce práce. V roku 1998 otvorili odbor príprava jedál. Na prelome tisícročí pripravujú odborníkov v profesiách cukrár, výroba trvanlivého pečiva, textilná výroba - pletiarstvo, opatrovateľstvo. Zo 17 ročníkov súťaží zručnosti krajčírov a záhradníkov i v športových zápoleniach medzi školami rovnakého typu si odniesli prvenstvo až trinásťkrát. V súčasnom období je umiestnené v dvoch susediacich kaštieľoch, v jednom z nich je škola a v druhom internát. V parku sú vzácne skupiny stromov.


Kostol

Kedy bola presne v Novej Vsi založená fara, nevieme. Písomné pramene uvádzajú až rok 1647. V tomto roku totiž faru v Novej Vsi zaujali luteráni, a preto tunajší veriaci museli byť spravovaní farárom Jakostovičom z Tesár nad Žitavou. Nová Ves bola v rukách luteránov celých desať rokov. V roku 1657 obyvatelia vyhnali luteránov a novoveskú faru znovu obsadila rímskokatolícka cirkev. 6. januára 1714 do roku 1954, čiže celých 244 rokov, žitavskonovoveská fara neexistovala. Stalo sa tak až 1. mája 1967. Vtedy dekrétom Apoštolskej Administratívy v Trnave Mons. ThDr. Ambróz Lazík, trnavský biskup, so súhlasom vtedajšej štátnej moci zriadil Novú Ves nad Žitavou ako samostatnú farnosť a vyňal ju z právomoci tesárskej farnosti. Slepčany pripojili ako filiálnu obec k novoutvorenej farnosti. Stalo sa tak po 253 rokoch.

         

Kostol zasvätený sv. Tomášovi v prastarej osade Jovka stál od nepamäti. Základný kameň súčasného novoveského rímskokatolíckeho kostola položili v roku 1789. Sv. Tomáš, patrón kostola a farnosti je zobrazený v erbe Novej Vsi nad Žitavou. Kostol renovovali v roku 1946. Prvé primície, čiže prvú sv. omšu, v kostole zasvätenom ku cti sv. Tomáša, biskupa, slávil podľa histórie prvý zaznamenaný kňaz z Novej Vsi nad Žitavou Ján Kováč v roku 1843. V roku 1922 slávil prvú sv. omšu Páter Lucian Biró - Bonček, benediktín.

             

Dňa 22. septembra 1957 začala výstavba farskej budovy. Spolok Mariánska púť organizovala púte, Fatimské soboty a mládežnícke večery. Kňazské svätenie naposledy prijal a primičnú sv. omšu pre veriacich slúžil dp. Miroslav Raček. Dňa 26. decembra 2000 na sviatok sv. Štefana vdp. Vincent Máder, farár, dekan v Novej Vsi nad Žitavou sa dožil 50. výročia vysvätenia za kňaza. V tunajšej farnosti začal pôsobiť od roku 1956. Všetci kňazi a rehoľhé sestry pochádzajúce z obce i správcovia farnosti sa zaslúžili o šírenie Evanjelia, obetavosť a nezištnú lásku, starostlivosť o duše veriacich na ceste do večnosti.

Kríž na Hrádku, Kríž na Pasienkoch, Kríž na Jovke, Socha sv. Floriána (Panské vinice, most cez Žitavu), Socha sv. Jána Nepomuckého v záhrade J. Uhrina, Socha Najsvätejšej Trojice (cesta do Vrábeľ). Na cintoríne pri kostole stoja dva kamenné kríže. Jeden z nich postavili v roku 1868 na odvrátenie cholery. Druhý dal postaviť mlynár Ján Palkovič. Vo vinohradoch si občania uctievajú sv. Urbana. V parku inštalovali obraz Božského Srdca Ježišovho. Pri vstupe do cintorína je Pomník padlým občanom a vojakom 1. a 2. svetovej vojny.

KALENDÁR

Máj 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31
dnes je: Sviatok práce

Anketa:

Počasie na Slovensku: